Potrebovala som zamestnanca.
Mal mať na starosti zdravie firemných financií, prosperitu, pokrok, poriadok.
Mal firmu reprezentovať navonok, s rešpektom a gráciou.
Vôbec nie ľahká práca.

Prišiel on.
Nepáčil sa mi od začiatku.
Protirečil si, išiel si svoj egotrip a bol extrémne nesympatický.
Vedela som, že to bude zlá voľba.

Bola som prehlasovaná.
Nemala som na výber.
Nemám právo veta, nebolo by to fér.

A tak nastúpil.
Stále sa tváril ako najdôležitejší článok firmy, ktorý chce pre firmu to najlepšie.
Postupne vychádzali na povrch absolútne neakceptovateľné veci.

Zistili sme, že dával z firemných peňazí kamošom do vrecka.
Aj keď sme mali jasne stanovené, akým smerom firma chce napredovať, išiel úplne opačným smerom.
Ťahal firmu do deštrukcie.
Iní biznis partneri sa s ním odmietali stretávať.
K nám na firmu už vôbec nikto nechcel prísť a kooperovať.

Mal milenky.
Nevysvetliteľne drahé veci. Nesedeli s jeho platom.
Zistili sme, že si ho samovoľne zvyšoval.
Často na hrane zákona menil oficiálne procesy našej firmy a svoje práva a povinnosti v nej.
Nakoniec, aby toho nebolo málo, sa začal kamošiť s vrahom.
Ešte sa mu aj do zadku pchal.

Aj napriek týmto udalostiam mu bola zmluva už 4x predĺžená.
A ja prehlasovaná.
Aj keď som robila, čo mohla.
Šírila vo firme osvetu, podporovala kolegov, ktorí videli, čo tento pán stvára.

A mne zatiaľ nič nezostáva, len pchať peniaze do kolosu, ktorý si on prisvojuje a mení na svoj obraz.
Ešte môžem z toho odísť, ale tú firmu naozaj milujem a nechcem ísť z nej preč.

A TY v tom hráš tiež svoju úlohu.
Je to totiž aj tvoj zamestnanec, tvoja firma a tvoje peniaze.
A je len na tebe, čo s tým urobíš.
Necháš tak alebo budeš bojovať za budúcnosť tvojej firmy?